Vložením tohto produktu do košíka jednorazovo podporíte zbierku pre detský domov v Kapčigaji v Kazachstane. Hodnota Vašej objednávky sa navýši o 2,- €. Celú túto sumu Kumran.sk prevedie občianskemu združeniu Yes we can, ktoré túto zbierku organizuje. Ak máte záujem o príspevok vyššou sumou ako 2,- €, môžete vložiť do košíka väčší počet tohto produktu a suma sa automatický znásobí. Ak máte záujem tento projekt podporovať pravidelne, môžete tak urobiť priamo trvalým príkazom na účet občianskeho združenia Yes we can. 

Domov detí v Kapčigaji vznikol v roku 2000, na základe potreby venovať sa sirotám či deťom alkoholikov a narkomanov v tejto krajine. Opustených detí pribúdalo a ich podmienky pre život boli nepriaznivé, preto sa miestny farár Massimo rozhodol, že im poskytne prístrešok. Takto vznikol prvý domov pre opustené deti v Kapčigaji.

Dnes toto zariadenie pozostáva z piatich domov. V každom z nich žije okolo 20 detí a jedna dospelá žena, ktorá sa stará o chod domu. Pre tieto „mamy“, ako ich v domoch nazývajú, starostlivosť o deti nie je prácou ale životom. Za svoju službu nedostávajú plat, ale žijú s deťmi ako rodina. Majú všetko spoločné, vrátane spoločného finančného fondu. Celá starostlivosť o dom však nie je len v rukách „matky“, ale všetky deti sú vedené k tomu, aby si navzájom pomáhali.

Do školy deti chodia pravidelne. Mnohé z nich, predtým, keď neboli v domove, ju nenavštevovali vôbec, alebo veľa vynechávali. Teraz Massimo však robí všetko pre to, aby deti dostali dostatočné vzdelanie a tým dobehli to, čo zameškali. Školu navštevujú na dve etapy, buď ráno, alebo poobede. Ostatný čas trávia písaním domácich úloh, plnením si povinností v dome či jednoduchými hrami. Okrem toho navštevujú omše, spoločne sa modlia.

Tieto deti reálne patria stále svojim rodičom a v okamihu, keď sa situácia v rodine zlepší, majú možnosť sa vrátiť domov. Niektoré z nich pravidelne navštevujú svojich príbuzných, avšak mnohé nevidia svoju rodinu ani na Vianoce. Práve to u nich spôsobuje citové zranenia. Túžia po láske a prítomnosti svojich rodičov, aj napriek ich závislostiam či nezáujmu o ne.  Práve Massimo, mamy z jednotlivých domov, ako aj dobrovoľníci, ktorí tam prichádzajú pomáhať, sú pre ne tými, ktorí im poskytujú nie len materiálne zabezpečenie, ale ich zahŕňajú aj láskou, ktorá im chýba a učia ich pravým hodnotám v živote.

Na zabezpečenie jedného domu je potrebných približne 1200 € mesačne. Počet detí aj v súčasnosti stále narastá a na finančné zabezpečenie tohto zariadenia sú potrebné viaceré zdroje. Keďže finančná kríza neobišla ani tento domov, niektorí stabilní sponzori znížili svoje príspevky. Aj preto sme sa rozhodli spustiť tento projekt.

A prečo sme sa rozhodli pomáhať práve domovu detí v Kapčigaji?

Už viacero Slovákov pôsobilo v tomto domove. Keďže osobne poznáme zázemie tohto projektu, sme presvedčení o tom, že má zmysel pomáhať práve im. Veríme, že touto zbierkou pomôžeme opusteným deťom z Kazachstanu žiť plnohodnotnejší život.

(niekoľko krátkych príbehov detí z domova v Kapčigaji)

Alibek

Alibek je samostatný chlapec. Je veľmi zručný a praktický. V domove pomáha so všetkým, čo je potrebné. Otec mu zomrel a matka nechala deti u dedka, ktorý sa o ne už nevládal starať. Do dnes nikto nevie, kde sa mama nachádza. 

Keď bude Alibek dospelý, túži sa stať šoférom. Jeho obľúbeným jedlom je mäso, z predmetov má najradšej telesnú výchovu. Veľmi rád pomáha.  

Nastia

Nastia je veselé dievča, aj keď dosť poznamenané rodičmi, ktorí sú alkoholici. Kým s nimi Nastia žila, bola vystavená ich neustálym hádkam a bitkám. 

V škole je snaživá. Jej túžbou je stať sa umelkyňou.  

Maržan

Maržan je bojazlivé dievča. Jej otec je neznámy. Matka s ňou žila pôvodne u svojich rodičov, bolo ich tam však veľa a nechýbal alkohol, a tak ich vyhnali. Matka ostala bez domova a bez práce. Preto poprosila domov, aby jej dcéru prijali. Raz týždenne prichádza za dcérou a nosí jej darčeky.  

Maržan rada kreslí a šije. V dome pomáha upratovať. Jej obľúbeným jedlom sú zemiaky a mäso.  

Eržan

Eržan je veselý a prítulný chlapec. Má veľmi rád malé deti a s veľkou láskou sa o ne stará. Doma sa mu ale nedostalo príliš veľa lásky, a preto túži po pohladení a pritúlení sa k niekomu. 

Eržanov otec je neznámy, matka je alkoholička a prostitútka. O deti sa nestará a stále nie je doma. Chatka, v ktorej bývali, je ďaleko od mesta a keď deti žili s matkou, tak nechodili do školy. 

Eržan rád kreslí a hrá sa v záhrade. Túži sa stať šoférom. Jeho obľúbeným jedlom sú cestoviny.  

Tolganaj

Keď prišla Tolganaj do domova, nechcela s nikým hovoriť a bola veľmi bojazlivá. Je veľmi citlivá a keď jej niekto niečo odmietne, urazí sa a plače. 

Obaja rodičia sú alkoholici a všetky peniaze prepili. Otec žije s inou ženou a so svojou pôvodnou rodinou sa vôbec nestýka. Matka je bez práce a naviac trpí astmou. Susedia priviedli deti do domova, pretože žili na ulici a nemali čo jesť. Žili len z toho, čo si vyžobrali. 

Tolganaj rada číta, v dome pomáha upratovať a variť. Jej obľúbeným jedlom sú pirohy s mäsom.

Toto je len zopár príbehov detí žijúcich v domove v Kapčigaji. Pomôcť im môže každý z nás. Ako, to si môžete prečítať na stránkach nášho občianskeho združenia.

 Zodpovedná organizácia

YES, WE CAN je občianske združenie, ktorého cieľom  je priviesť ľudí k uvedomeniu si vlastnej hodnoty, prosperity a zároveň spoluzodpovednosti a morálnej povinnosti, prispieť k zmierneniu ekonomickej, sociálnej a duchovnej chudoby na Slovensku a vo všetkých krajinách sveta. Vzbudiť záujem verejnosti o cielenú humanitárnu a rozvojovú pomoc, a následné organizovanie a zabezpečenie tejto pomoci.

Činnosť YES, WE CAN je zameraná hlavne na zahraničnú rozvojovú a humanitárnu pomoc ľuďom v núdzi v rôznych krajinách, sústreďovaním finančných prostriedkov, organizovaním rôznych podujatí, propagáciou dobrovoľníctva a dobročinnej pomoci a samotným vysielaním dobrovoľníkov ako aj profesionálnych pracovníkov do týchto krajín.

Aktuálnym projektom YES, WE CAN je pomoc domovu detí v meste Kapčigaj v Kazachstane. Viac o tomto domove sa dozviete na týchto stránkach. Občianske združenie YES, WE CAN vzniklo ako reakcia na konkrétnu potrebu pomoci nie len v tejto krajine. Svoje pole pôsobnosti plánujeme do budúcnosti  rozšíriť aj do iných krajín a to najmä do Kene a Tanzánie.