Růženec mi zachránil život

Immaculée Ilibagiza je preživšia genocídy v Rwande v roku 1994, ktorá si vyžiadala životy takmer milióna Tutsiov. Muži, ženy a deti, vrátane celej jej rodiny okrem jedného brata, boli povraždení rukami Hutu útočníkov. Immaculée našla útočisko v dome pastora, kde sa spolu s ďalšími siedmimi ženami ukryla pred smrtonosným povstaleckým davom v kúpeľni o rozmeroch 3 krát 4 stopy počas 91 dní. Počas týchto 91 dní nesmierneho utrpenia našla Immaculée svoju vieru, naučila sa anglicky a zaviazala sa žiť život v mieri, nádeji a odpustení, aj voči tým, ktorí zavraždili jej rodinu.

Po skončení genocídy sa Immaculée zamestnala v Organizácii Spojených národov a v roku 1998 emigrovala z Rwandy do Spojených štátov. Získala päť čestných doktorátov, napísala sedem kníh o svojej viere a svojej životnej ceste a je držiteľkou Medzinárodnej ceny Mahátmu Gándhiho za zmierenie a mier.

Jej debutová kniha Prežila som, aby som rozprávala získala Cenu Christopher, ktorá "potvrdzuje najvyššie hodnoty ľudskej duše" a bola vybraná ako výberový zdroj časopisu Outreach Magazine pre "Najlepšie svedectvo/životopisný zdroj pre šírenie viery v roku 2007". Prežila som, aby som rozprávala bola zaradená do učebných osnov desiatok stredných škôl a univerzít, vrátane Villanovejskej univerzity, ktorá ju vybrala do svojho "Jedinečného knižného programu" a urobila z nej povinné čítanie pre svojich 6 000 študentov.

Immaculée napísala v posledných rokoch ďalších šesť kníh - Vedení vierou: Vykročenie z popola rwandskej genocídy, Naša Pani z Kibeha, Keby sme len počúvali, Návšteva z neba, Chlapec, ktorý stretol Ježiša a Ruženec: Modlitba, ktorá mi zachránila život.