3:16

Veľmi dobrá kniha. Odporúčam každému. Sú tam veľmi dobré zamyslenia nad Ježišom a Božom pláne s nami.

Je to jeden uzasny spisovatel, s neskutocnym talentom od nasho Pana Boha. Tuto knizku som dostala od krsnej mamy na konfirmaciu a som jej za to velmi vdacna. Velmi ma v mojej viere povzbudila. Je v nej ukrytych velmi vela cennych slov najme o Jezisovej obetavej laske. Ved si zoberte, ze on mohol kludne vladnut nad tymto svetom. Ale on sa tohoto vzdal. Prisiel sem za nami, ponizil sa, trpel, zomrel na krizi... ale toto vsetko z lasky k nam. A presne o tom je tato knizka a mozem ju len odporucit

Ako môže niekto z 20 slov napísať 200 stranovú knihu bez špekulácii a filozofovania? Lucado z pozície človeka - "prach si a na prach sa obrátiš" napísal toto dielko presne ako by sme ho napísali všetci, keby sme vedeli narábať tak úžasne so slovom. A záver- Ježišov život ako fotoalbum: Boh v plienkach až po Boha, ktorý namiesto vesmíru drží v dlani zakrvavený klinec... vďaka všetkým, ktorí sa podieľali na tom, aby som si túto knihu mohla prečítať.

Max Lucado patrí do skupiny známych autorov, ktorých autorské umenie nám už nejaký čas prináša vydavateľstvo Kumran. Sama som mala zatiaľ možnosť čítať knihy od M. Lucada, B. Hybelsa a F. Chana. Môjmu čitateľskému gustu najviac z nich vyhovel práve Max. Či už to bolo v knihe Bez strachu alebo práve v tej, o ktorej chcem hovoriť teraz – 3:16 - Súradnice nádeje.

Ako prvé ma na knihe potešilo venovanie: "S hrdosťou hlbokou a mocnou ako Golfský prúd Denalyn a ja venujeme túto knihu našej dcére Sáre na jej osemnáste narodeniny. Ak dostaneš polovicu z radosti, ktorú si dala ty nám, budeš dokonca života žiariť. Milujeme ťa."

V knihe sme pozvaní stráviť čas rozjímaním nad veršom z Biblie, ktorý sa stal mottom (Jn 3:16): "Pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho jedného a jediného syna, aby ktokoľvek v neho verí, nezahynul, ale mal večný život."

Prvých dvanásť kapitol je zameraných na rozbor veršu, jeho filologickú analýzu, biblickú exegézu, ktorá má za cieľ priblížiť čitateľovi skutočný vnútorný obsah veršu a jeho dopad na život človeka. Každá kapitola rozoberá jeho časť a snaží sa nás tak hlbšie voviesť do atmosféry hlavného biblického posolstva, bez ktorého by "Boží majestát a veľkoleposť neboli pre nás dobrou správou."
Ústredný biblický verš je spojovacím článkom veľkého množstva tém, preto si v knihe môže každý nájsť to svoje.

Mňa osobne oslovila téma pekla. Jednak preto, že opis tohto miesta (!) je daný veľmi precítene a dotýka sa základných antropologických ohniviek. (Úryvok z Maxovho opisu pekla môžete nájsť v rámci recenzie tu: http://christ-net.sk/node/1097) Max konštatuje základnú ľudskú istotu, že ešte síce nie sme mŕtvi, pochovaní, ale raz sa to isto stane. Budeme ležať v hrobe a budeme potrebovať niekoho, kto nám ukáže cestu von.

Čo sa týka posledných vecí človeka, osobne som skeptik a zachovávam si nejakú rezervu, že všetko môže byť v konečnom dôsledku inak. Obdivujem však autora, ako dokáže so samozrejmosťou kazateľa rozprávať o veciach, ktoré sú našim zmyslom skryté. Toto všetko je možné len vďaka dôvere v Božie slovo. A nielen v to, ale i v jeho interpretáciu.

Po dôslednej analýze ústredného citátu nasleduje druhá časť knihy vo forme denných zamyslení, ktoré mapujú život Ježiša Krista. Formálne tu štýl Maxa Lucada môže niekomu pripomínať štýl známeho slovenského publicistu, rehoľníka – K. Lovaša alebo brata Šavla a jeho Za múrmi kláštora – keď Boha volám po mene, kde trefne, krátko a výstižne pomenúva veci a vyvodenie dôsledkov necháva na čitateľa.

Osobne hodnotím knihu 3:16 pozitívne a odporúčam každému, ktorý chce "zatiahnuť na hlbinu" svojej viery.

sú dni, keď čakám na Jeho slová.
Som tak rozbitá, tak slabá a ubolená, a tak sa mi v tom najdôležitejšom nedarí - že dvíham ruky a vzdávam sa. Často totiž zabúdam, ze tie ruky nad hlavou majú byť už na začiatku. OK, Ocko, dávam Ti to, ja na to nemám...a On konečne môže začať konať, prestala som sa Mu pliesť do cesty. A On je gentleman...
Hovorí mi: Kľud, pokoj, pohoda, to nerieš, ja to zariadim, nechaj to na mňa. Ale poď ku mne, si celá zamotaná v pavučine strachu...
Súhlasím.
Tak toto som v súradniciach nádeje 3:16 našla - pekne, pomaličky, slovo za slovom. . súradnice sú tú totiž na to, aby sme sa nestratili, a ak sa aj prihodí - aby sme našli cestu von:-)

Max mi pripomenul, ze Nebeský Ocko čaká, či od Neho prijmem ponuku - už mi pripravil miesto...
Aj keď nech robím, čo robím, v rámci účtovníctva "Má dať - dal" neexistuje, aby som si to zaslúžila, vyslúžila Jeho lásku. Ja ju už mám. Oddávna. A keďže ju nemôžem získať, nemôžem ju ani stratiť. Akurát... môžem odporovať. A zasa je za tým strach...
Ešteže je Ocko Všemocný. Ak povedal: "...ktokoľvek...", znamená to aj kdekoľvek, kedykoľvek, akýkoľvek... a tak sa nechávam Nim objať.Verím Mu... Je to také jednoduché... Fakt? Žiadna makačka, výkony, drina, pot??? Nie. žiadne "vymoženosti" na zrútenie dnešných čias.


Max rečou a jazykom dnešných čias vysvetľuje, akým zlatým teľatám sa klanievame, jasne diagnostikuje náš strach. Razantne pripomína, ze len Ježiš je cesta. Nik iný. Odmieta ošúchanú frázu, že všetky cesty vedú do Ríma - skúste to na checkine tvrdiť :-D
Ja osobne milujem Maxov jazykový štýl - presne vie, kedy zľahčiť, kedy prísne zachovať pôvodné slová Písma...
Starý Niky je ctihodný Nikodém, a keď "v jednej chvíli pastier hlboko spal a ďalej si pretieral oči a zízal do tváre mimozemšťana", t.j. anjela - v prvom momente mi napadlo, ze mimozemšťana E.T. - a to som sa nahlas chechtala sama na sebe.

Recenzent od nás dostal knihu zdarma v rámci programu Knihovnička.

Pôvodne uverejnené na http://iwon-myblog.blogspot.com/2011/05/316.html