Boh sa priblížil
Všetko sa to stalo za okamih, ten najpozoruhodnejší zo všetkých okamihov. Boh sa priblížil.
Neprišiel ako záblesk svetla či neprístupný dobyvateľ, ale ako ten, ktorého prvý plač počuli roľnícke dievča a ospalý tesár. Ruky, ktoré ho držali ako prvé, nemali pekne upravené nechty, boli špinavé a mozoľnaté.
Nijaký hodváb. Ani slonovina, ani žiadna reklama, žúr či rozruch.
Boh sa priblížil. Kvôli nám!
V tejto nádhernej knihe Max Lucado pozerá na Spasiteľa, ktorý sa pohyboval medzi nami, výslovne ľudským pohľadom. A tým z nás, čo by chceli, aby Ježiš zostal božský, vzdialenejší a predvídateľný, hovorí: „Nerobte to. Prepánakráľa, nie! Nech zostane taký ľudský, aký chcel byť. Vpusťme ho do šlamastík a špiny nášho sveta.“
Lebo len keď ho tam vpustíme, môže nás odtiaľ dostať.
Max Lucado je kazateľ, ktorý píše, a spisovateľ, ktorý káže. On a jeho manželka Denalyn slúžia v Oak Hills Church v San Antoniu, v štáte Texas. Majú tri dospelé dcéry – Jennu, Andreu a Sarah, zaťa Bretta a milého, no lenivého zlatého retrievera Molly. Max je jediný autor, ktorý vyhral tri ceny Christian Book of the Year (Kresťanská kniha roku). V roku 2005 ho časopis Reader’s Digest nazval "najlepším kazateľom Ameriky". Na Slovensku už vyšli jeho knihy Láska hodná dávania, Bez strachu a Súradnice nádeje 3:16. Stránka Maxa Lucada na Slovensku - http://www.kumran.sk/maxlucado/
A5 formát, brož., 136 strán, laminovaná obálka s parciálnym lakom
- Vydavateľstvo:
- Kumran.sk
- Hodnotenie:
Presne to som si myslela. Doslova.
A doslova som sa mýlila.
Ach, ako jednoducho človek padne do pohodlnej tendencie škatuľkovania. Všetkého. Ľudí. Kníh. Autorov. A zobudiť ho môže len poriadny preplesk. A u mňa ten preplesk nastal v momente, keď som sa začítala do knihy Boh sa priblížil. Nepreháňam.
Napriek tomu, že Maxovou literárnou výsadou je jeho neskutočne nadnesený, a ľahký štýl, ktorý je zreteľný v každej jeho knihe, táto kniha boduje množstvom nových uhlov pohľadu. Známu situáciu, ktorú poznáme odpredu-odzadu, no napriek jej zázračnosti ju svet pomaly obaľuje streotypom, podáva v kontexte takej perspektívy, že z nej náhla vlna sviežosti v momente odfúkne všetok stereotyp a pred nami sa trbliece niečo úžasné. Viem, znie to komplikovane a tažťkopádne. A možno nezrozumiteľne, ale to jej jediný spôsob, akým dokážem vyjadriť, ako Max Lucado vo svojej knihe predstavil Krista. A jeho pohnútky prísť na svet tak, ako prišiel.
Ako dieťa, ktoré plače. Tesár, ktorý si občas trene kladivom po prste. Ako syn, ktorého Jozef musí usmerňovať pri výrobe novej stoličky. Škandalózne! Šialené!
Úžasné! Dych vyrážajúce!
Predtým, než Max začal písať túto knihu, odložil všetku svoju vedátorskosť a vysokú, ťažko uchopiteľnú fundovanosť do skrinky a jej dvierka zamkol. To mu dovolilo hľadieť na Ježiša, na čas, ktorý strávil na Zemi a na čas, ktorý tomu predchádzal absolútne ľudskými očami, bez obmedzenia prílišného mudrovania, bez vysokých a nepreniknuteľných múrov náuky. Bol to len on a Boh.
Kapitoly sú len také dlhé, aby z nich čitateľ dokázal vyťažiť maximum, a aby ho nezahltili zbytočným prázdnym pragmatizmom. A hoci je kniha fakt krátka a človek by si mohol povedať, že tak málo strán mu vlastne ani nemá čo ponúknuť, sila myšlienky v nej obsiahnutej plynie oveľa, oveľa ďalej.
Keď píšem tieto riadky a premýšľam nad Maxovou knihou, cítim ako mi v bruchu šialene tancujú motýle a ako môj srdečný pulz naberá na intenzite, ktorú môže upokojiť len opätovné čítanie. Vážne.
Ak Max dal svojej knihe názov Boh sa priblížil, zrejme mal celkom jasno, prečo to spravil. Pretože vďaka nej, sa Boh naozaj približuje.
Autor dokaze vybornym sposobom opisat rozne situacie a vystihnut sucasnym jazykom hlboke pravdy.
Kniha je inspirujuca a v mnohom az provokativna.