Cesta na Západ

Cesta na Západ - Po stopách skroteného Boha

Do Lisieux pútnické cesty nevedú – nejde sa tam cez pohoria a hlboké lesy, ale cez ľudskú každodennosť; neveľkolepými krajinami, ktoré človek neuznal za hodné preskúmania; krajinami všednými, o ktorých sa nepíšu knižky; krajinami prehliadanými, pripomínajúcimi dievčatá nikdy nevyzvané do tanca; krajinami podobnými tej, za ktorou putujem. No veď vari je možné prísť k Terezke inak ako malou cestou? Mohla to byť jedna z tých bežných pútí bez peňazí po Európe, na aké sa vydávajú kajúci bohoslovci po tom, čo v mladosti urazili domnelú sladkú sväticu. Mohla, keby na ceste do Francúzska neprekážal jeden podkrušnohorský statok a v ňom spomienka na Anežku – ženu, ktorá mávala mrkvou ako mečom a stínala hlavy nevercom. Z výpravy vpred duchovne dýchavičnou Európou sa tak stala aj výprava späť – do čias, keď najvýrečnejšia obrankyňa viery zmĺkla a zmizla.

O knihe Cesta na západ

Štěpán Smolen, sv. Tereza z Lisieux a Anežka nastoľujú mnoho otázok: Prečo sú Nemci takí láskaví a štedrí, ak už nemajú vieru? Prečo pútnika lepšie privíta a pohostí nehodný než pravoverný kňaz? Okrajovo, ale s nástojčivosťou osobnej skúsenosti sa do povedomia čitateľa zaryje aj situácia kresťanov na moslimskom Blízkom východe a zneužívanie detí. Autor, ktorý si cestou dobre podebatil nemecky, francúzsky, rumunsky a skoro aj portugalsky, nenechá hladovať intelekt ani ducha. Povedie vás od majstrovských kúskov situačnej komiky naspäť k estetickému aj duchovnému zážitku. – Terézia Rončáková, vyučujúca na Katolíckej univerzite v Ružomberku

Smolen nás svojím dielom prevedie naprieč Európou, cez severné Čechy, Nemecko, Luxembursko,
Belgicko a svoju púť zakončí na severe Francúzska. Ak niekto z vás niekedy dlhšie putoval, vie sa ešte
intenzívnejšie vložiť do momentov beznádeje, absurdity, Božej milosti v konkrétnych situáciách a
odovzdanosti. Navyše jeho humor si cestuje s ním, podliehajúc európskej slobode prepravy, tipla by
som to na prepravu vtipného materiálu, len neviem, ako tie tony nabalil do jedného ruksaku. Myslím,
že počas celej cesty hľadá odpoveď na otázku, či má vôbec do tejto potápajúcej sa lode nastúpiť. A
nakoniec nastúpi, radikálne, stane sa kňazom. – Miroslava Duranková, vyučujúca v Kolégiu Antona
Neuwirtha