Otče náš / Pápež František

Kniha Otče náš, vznikla na základe rozhovorov medzi väzenským kaplánom Marcom Pozzom a pápežom Františkom. Verš za veršom vysvetľuje Pánovu modlitbu, ktorú sám Ježiš naučil svojich učeníkov. 

Modlitba Otče náš zahŕňa všetky aspekty ľudského života, a preto sú aj otázky Marca Pozzu a odpovede pápeža Františka pretkané starosťami a nádejami mužov a žien dnešných čias. Pápež František však neostáva na rovine teórie alebo konštatovania. Jeho odpovede sú plné viery, životných skúseností a optimizmu. Prinášajú jasné smernice pre život, aby sme mu vedeli dať zmysel a cieľ.

Rodina je veľkým cvičiskom vzájomného darovania a odpúšťania, bez ktorého nemôže dlho trvať žiadna láska. Bez sebadarovania a odpustenia láska nezostáva, nepretrvá. Ježiš nás v modlitbe Otčenáša, ktorú nás naučil, vedie, aby sme prosili Otca: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ A nakoniec podotýka: „Ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec odpustí vám. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 12. 14 – 15). Nemožno žiť bez vzájomného odpustenia, alebo aspoň nemožno žiť bez odpustenia dobre najmä v rodine. Denne si navzájom ubližujeme. Musíme tieto chyby pripísať našej krehkosti a egoizmu. No čo sa od nás žiada, je bez meškania hojiť rany, ktoré si spôsobujeme, hneď nadviazať nite, ktoré sa v rodine pretrhli. Ak čakáme príliš dlho, všetko ide ťažie. A jestvuje jednoduché tajomstvo na hojenie rán a rozptýlenie obvinení: nedopustiť, aby sa deň skončil bez odprosenia, bez zmierenia medzi manželom a manželkou, medzi rodičmi a deťmi, medzi bratmi a sestrami... medzi svokrou a nevestou! Ak sa naučíme hneď sa ospravedlniť a vzájomne si odpustiť, zranenia sa zahoja, manželstvo sa posilní a rodina sa stane čoraz stabilnejším domovom, ktorý bude odolávať našim malým i veľkým pokleskom. A preto nie je potrebné veľa hovoriť, stačí jeden prejav lásky, jedno poláskanie, a všetko skončí a možno začať znova. Ale nikdy neskončiť deň rozhádaní!

Každý z nás má veľa problémov a potrieb. Myslime v tichosti na tieto problémy a na tieto potreby. Myslime aj na Otca, na nášho Otca, ktorý nemôže byť bez nás a ktorý sa v tejto chvíli na nás pozerá. A všetci spolu s dôverou a nádejou poprosme: „Otče náš, ktorý si na nebesiach...“