Dožaté

Kniha Dožaté je záverečnou časťou žitnej série (Ako chytať v žite 2009, Nažité v žite, 2017). Ide o zbierku krátkych autobiografických  príbehov, ktoré sa odohrávajú na pozadí obyčajného života. Autorka Maruška Skonc (Kožlejová) však vidí zázračné v bežnom a neobyčajné v obyčajnom.

Hrdinami sú reálni ľudia z jej života, cestovateľské zážitky humorné a príbehy spojené nespochybniteľným povolaním, ktoré jej dal Boh. Kniha je úprimná, zraniteľná a zároveň sa netvári, že je niečím viac, ako v skutočnosti je.

Začítajte sa do krátkeho úryvku:

Na letisku v Naí Dillí sme v chaose vykladali kufre z taxíka, lebo lietadlo malo odlet o dvadsaťosem minút, a to sa už aj Indovia začali ponáhľať. Abraham nám rozdával letenky. Vzala som si moju a pozrela sa na Daniela, ktorý vyzeral akosi roztržito. Pre istotu som si pozornejšie prezrela tú svoju.

Oblial ma studený pot.
Letenka bola vystavená na meno Maruška Kožlejová. Pozrela som sa do otvoreného pasu. Mária Skoncová.
- Abraham, to meno nie je správne.
- Akože nie? Toto si mi poslala. -
- Neposlala. Poslali sme ti email s menami, číslami pasov a dátumom vydania. -
- Áno a tam bolo toto meno. -
- Nebolo. Maruška je moja prezývka. Tak ma ľudia volajú, ale volám sa Mária. -
- Po babke, - dodal Daniel a na môj iritovaný pohľad iba mykol plecom a vyplašene sa zahľadel von oknom.
- A priezvisko Kožlejová som mala za slobodna. Teraz sa volám Skoncová, - dokončila som.
- Po mne, - opäť sa ozval Daniel a tváril sa tak čudne, že tým nachvíľu získal moju pozornosť.
- Daniel, čo sa deje? -
Daniel si vzdychol.
- Rozmýšľam, čo ti mám povedať ako prvé. To, aké meno mám na letenke ja, alebo to, že som si zabudol telefón v taxíku, ktorý práve odchádza.