Řeč duše

Priznám sa, že som v poslednom čase len ťažko hľadala knihy, ktoré by ma zaujali. Väčšinou som mala pocit, že všetko, čo sa mi snažia, zvlášť nábožensky orientované knihy, ponúknuť, už dávno poznám. Ale kniha Řeč duše ma silne oslovila.

Možno ani nie tak prvoplánovou témou, ktorá nás "učí" hovoriť s inými "rečou duše", ako skôr myšlienkou, ktorá bola za tým. Myšlienkou o milujúcom Bohu, ktorý čaká na našu odpoveď.
Dnešný svet je zameraný na "dobrý život". Zdá sa nám, že máme právo na šťastie, dobrú rodinu, zdravie, hmotné zabezpečenie, citovú oporu... A často aj náš náboženský život nie je o ničom inom, len o tom, aby sme urobili všetko pre to, dosiahnuť "Božie požehnanie". Budeme sa viac modliť, viac angažovať vo farnosti, dodržiavať všetky prikázania, prípadne aj "dávať desiatky z mäty a kôpru", ako farizeji z Ježišovych čias. A podobne ako oni, očakávame, že nás Pán Boh "požehná" - dá nám zdravie, dobrú rodinu, dobrú prácu, prekvitajúcu farnosť, dobre vychované deti...
Mám pocit, že na Slovensku nie sú očakávania "požehnania" tak výrazné ako v (americkej) kultúre, z ktorej pochádza autor, ale podobný princíp platí aj u nás. Snažíme sa zachovať náboženské predpisy a zdá sa nám, že máme právo "byť šťastní".
A tak často zamieňame prostriedok za cieľ a cieľ za prostriedok. Už nehľadáme Boha pre Neho samého, ale hľadáme Jeho požehnanie - pre naše pohodlie, pre uspokojenie našich túžob.

Určite aj Boh chce, aby sme boli šťastní. Rád nám dopraje všetko dobré... Aj šťastnú rodinu, aj zdravie, aj hmotné zabezpečenie... Ale stále tým najdôležitejším, tým jediným, na čom v skutočnosti záleží, tým jediným, pre čo sme boli stvorení a čo nás môže urobiť šťastnými je to, aby sme Milovali. Aby sme poznávali Jeho - nekonečnú lásku, a aby sme sa mu pripodobňovali. Veď len On nám môže dať skutočnú radosť, ktorú svet nemôže dať, ani vziať.

Je dobré žiť v zdraví, s milujúcim manželom, vychovávať dobré deti, udržiavať čistý domov... ale najdôležitejšie je žiť V LÁSKE. Poznať Boha a dovoliť mu aby nás miloval.
Možno práve preto niekedy potrebujeme stratiť naše pozemské istoty, aby sme pochopili, že ony nie sú cieľom, ale len čímsi navyše. Náš cieľ má byť niečo iné - pardon: NIEKTO iný.

Recenzia uverejnená aj na http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/04/knihovnicka-l-crabb-rec-duse.html

Keď sa mi do rúk dostala prvá kniha od Larryho Crabba (bola to práve táto), rozmýšľala, či to nebude len ďalšia „príručka“ od kresťanského psychológa, ako JA môžem žiť naplnenejší život, ako JA sa budem cítiť lepšie, ako JA budem lepšie vedieť žiť v tomto svete a s druhými, ako si dám JA SVOJ život doporiadku.
Povedať, že ma Larry Crabb milo prekvapil, by bolo veľmi slabé vyjadrenie toho, o čom jeho knihy sú a aké bohatstvo prinášajú.

Larry Crabb ide k jadru. Jeho prvotným zámerom nie je priviesť k človeka k lepšej väčšej spokojnosti so sebou samým, uspokojiť jeho potreby alebo zväčšiť jeho sebavedomie pri jednaní s okolím. Vie totiž jedno: Keby nám Boh dal všetko, po čom túžime, s jedinou podmienkou- že by sme nikdy neuvideli Jeho tvár- nikdy by sme nenašli pravú radosť a šťastie. Naša najhlbšia túžba- väčšia ako akákoľvek iná hlboko v nás, je túžba po Ňom samom.

V knihe „Reč duše“ vedie čitateľov k tomu, aby pochopili skutočný boj prebiehajúci v našej duši a duši našich blízkych, v čase keď prechádzame ťažkými situáciami či zložitými životnými obdobiami. Čo je vtedy naša najväčšia túžba a náš hlavný cieľ? Je to uspokojenie našich potrieb a túžba po úlave, alebo túžba milovať a uctievať Boha, aj keby naše potreby neboli naplnené?

Larry Crabb sníva sen o ľuďoch, ktorí objavia svoju vášnivú túžbu po Bohu- túžbu, ktorá bude horieť aj napriek bolesti a trápeniu a ktorá bude horieť silnejšie ako čokoľvek ťažké. V nej život a ťažké veci začínaju mať skutočný zmysel.
Táto kniha je veľmi hlboká, presná a usvedčujúca.