Ako začať

Táto kniha Ako začať ma hneď od začiatku veľmi zaujala. Hneď na prvých stránkach som bola milo prekvapená z faktu z knihy: koľko ťažkých vecí môžeme robiť aj jednoducho. Zo začiatku som si myslela, že to nebude nič pre mňa, pretože do ničoho takého náročného, ako je zbierka peňazí alebo robenie tých čiapok , sa určite nepustím. Nemala by som odvahu, hneď sa do toho pustí tak zhurta. Lenže stránka za stránkou menila moje myšlienky. Bola som prekvapená, keď som čítala, že už len to pomôže , ak sa budem lepšie učiť a viac pomáhať v domácnosti. Momentálne som už aj ja naladená robiť ťažké veci, ale najskôr len jednoduché a už sa nebojím, lebo viem, že je On vždy pri mne. Ďalej ma zaujala tá časť, kde sa hovorí o tom, že máme mať oči a uši otvorené aj pre Boha, lenže v dnešnom uponáhľanom svete sa to vôbec ešte dá? No zároveň verím, že ak sa človek o niečo trpezlivo usiluje, tak nakoniec, aj keby mal prekonať množstvo prekážok, dosiahne svoj cieľ. Všetko máme robiť na Božiu slávu a som v údive, koľkí mladí a energetickí ľudia Robia Ťažké Vecí. Je to fakt krásne a myslím si, že im to Boh určite raz odplatí či už tu alebo hore :)

Uverejnené v rámci programu Knihovnička na http://letitia-tiba.blogspot.sk/2013/05/robit-tazke-veci2.html

Táto kniha sa číta dosť ľahko. Vždy, keď som sa do nej pustila, hneď som prečítala niekoľko kapitol. A potom som ju zase na nejaký čas odložila. Možno aj preto, že od prečítania prvého dielu: Robiť ťažké veci prešiel dlhší čas, kým som dostala tento druhý diel. Takže aj moja motivácia dozvedieť sa viac o tom "ako" robiť ťažké veci zatiaľ trochu vychladla.

Nie je to kniha, ktorá by vás sama o sebe nútila prečítať ju jedným dychom od začiatku do konca a potom niekomu prerozprávať obsah. Aspoň ja som nepociťovala tú nedočkavosť, kedy znovu budem môcť po nej siahnuť a čítať ďalej. Ale keď som ju už mala v ruke, zase sa mi nechcelo odložiť ju. Je písaná veľmi ľahkým štýlom, písali ju dvaja teenageri pre iných teenagerov. Niekedy sa mi stávalo, že ak som začala čítať večer, vynorila som sa z nej až niekedy po polnoci, keď už bol viac ako najvyšší čas ísť spať.

Myslím si, že by bolo dobré mať podobnú knihu v knihovničke a v prípade potreby (alebo chuti) po nej (znovu) siahnuť a kúsok si prečítať. Najlepšie by bolo hneď aj prečítané aplikovať na svoju situáciu. A potom, keď sa dostanete do ďalšej fázy, znovu si prečítate stať, ktorá bude pre vás aktuálna práve teraz.

Dozvedela som sa z nej veľa zaujímavých tipov, ako urobiť svoj život užitočnejším a zmysluplnejším tu a teraz - kde sa práve nachádzam. I keď priznávam, že nie všetky viem aplikovať na tú svoju situáciu. Ale nejaké smery a motivácie tam rozhodne sú.

Na rozdiel od prvej časti (Robiť ťažké veci - recenzia tu), ktorá sa venovala predovšetkým vysvetleniu o čo autorom ide a motivácii, prečo chceme robiť "ťažké veci", jej pokračovanie sa zaoberá praktickými radami ako uchopiť jednotlivé fázy svojej činnosti. Od motivácie a prvotného nápadu, cez spôsoby ako a s kým svoju aktivitu zorganizovať, fázy prvotnej eufórie i následného znechutenia, až po spracovanie prípadného "veľkého úspechu", alebo naopak zdanlivého neúspechu nášho projektu (ak sa pozeráme očami sveta). Tiež sa venuje otázke, čo robiť po zavŕšení toho, na čo sme sa podujali. Máme právo "odpočívať na vavrínoch", alebo sa treba hneď pustiť do ďalšieho projektu?...

Autori samozrejme nezabúdajú ani na "vedľajšie účinky" nášho snaženia, vplyv na náš "normálny život" a vzťahy v ktorých žijeme, alebo ťažkosti pri rozhodovaní, čo a kedy od nás Boh chce. "Mám všetko nechať tak a pustiť sa do práce na projekte o ktorom sa mi prisnilo? Alebo mám najskôr dokončiť školu a na fantastické plány zabudnúť? Môžem medzitým robiť niečo užitočné ako prípravu na svoje "veľké dielo"? Podľa čoho sa rozhodovať čo je správne, kedy poslúchnuť, kedy ísť proti prúdu...?" To sú často ťažké otázky, na ktoré ťažko hľadáme odpoveď. Alex a Brett Harrisovci radia vo svojej knihe vždy zodpovedný prístup. Nemusíme za sebou páliť mosty, ale nemáme ani opúšťať svoje sny a plány. Môžeme sa už počas školských rokov zodpovedne pripravovať a smelo sa pustiť do projektov, ktoré by sme mohli zvládnuť. Dokonca aj vtedy, keď nám okolie neverí, že to zvládneme. Ale nesmieme pritom opúšťať povinnosti, ktoré máme. Študenti a neplnoletí sú povinní študovať a rešpektovať názory rodičov. A my starší, tiež už vieme, akých povinností sa nesmieme vzdať - máme zodpovednosť za svoje deti, sľúbili sme vernosť svojmu manželovi/manželke a pod. Aj keby sme cítili volanie urobiť niečo veľké, nesmieme opustiť tých, ktorí sú nám zverení. Ale zároveň nie je dobré toto volanie udúšať. Skôr by sme mali vždy hľadať cestu ako ho naplniť a pritom nezradiť svoje povolanie, ktoré už máme.

Neviem, či som sa vyjadrila dosť presne. Lovila som spomienky z pamäte pretože knihu som dočítala už pred niekoľkými mesiacmi. Ale takýto dojem na mne zanechala do dnešných dní. Inak tí, čo komentovali knihu predomnou vyjadrili dosť dobre aj môj dojem z nej.

Názov knihy “Ako začať” je pre mňa veľmi oslovujúci. Myslím, že práve robením ťažkých vecí, ktoré sa v knihe opisujú sa človek zušľachťuje, rozvíja, napreduje. A nielen to. Je to aj zmena sveta okolo seba a robenie vecí pre vyšší zmysel. Robenie ťažkých je tu zadefinované trochu inak než definícia na ktorú sme zvyknutí. Sú to veci ktoré človeka presahujú. Autori knihy rozlišujú ťažké a pritom malé veci a ťažké veľké veci. Tieto ťažké a veľké, alebo malé veci robia mladí ľudia a toto ich konanie je veľmi inšpirujúce…
Predstavte si, že mladý študent Joshua vo veku 16 rokov sa dopočul, že znečistená voda ohrozuje deväťsto miliónov ľudí na svete. A na následky znečistenej vody zomrie približne 3,5 milióna ľudí ročne. Mladík zobral túto informáciu ako výzvu a rozhodol sa niečo pre to urobiť. Dať vykopať studňu je dobrý nápad, ale zohnať na tento projekt osem až desať tisíc dolárov je takpovediac neuskutočniteľné. Joshua dostal nápad a oslovil kamarátov s myšlienkou, aby sa vzdali jedného drinku a ušetrený dolár venovali na stavbu studne. Na tento projekt si založil neziskovú organizáciu a webovú stránku “Dolár za drink”. Nakoniec túto ťažkú vec s Božou pomocou dotiahol do konca a dal postaviť studňu pre cca šesť tisíc Sudáncov.
Takýchto a iných príbehov je v knihe veľa. Sú to jednoduché nápady a neuveriteľné sny. Prvé kroky a obrovské zázraky. Obyčajní tínedžeri a Boh, ktorý neustále volá mladých ľudí, aby s ich pomocou dokončil svoje veľké plány.
Nie sú to len ťažké veci, ale oslava Boha prostredníctvom ťažkých vecí. Kniha opisuje veci, ktoré sú tak trochu mimo tejto doby, ale zároveň je vidno, že práve oni sú v poriadku a nie tento svet, kde ľudia chcú žiť ľahko, chcú sa mať dobre a myslia len a len na seba.
Ak si pripravený urobiť vo svojom živote ďalší krok a rozdrviť tak priemernosť svojich dní a premeniť ich na Božiu slávu, táto kniha ti poradí “ako začať”.

Knihu "Ako začať (robiť ťažké veci tam, kde práve si)" som lúskala síce dlhší čas (čítanie knižiek pri troch deťoch je vždy beh na dlhú trať:), ale myslím, že to stálo za to.

Hoci je knižka určená skôr tínedžerom a ja už mám toto obdobie dosť dávno za sebou, predsa len som si v knihe našla niečo pre seba. Vlastne vždy, keď som sa dostala k jej čítaniu, oslovila ma nejaká myšlienka, názor, iný pohľad na mnohé veci.
Mám pocit, akoby ma čítanie tejto knihy trošku priblížilo k Bohu, pomohlo mi dívať sa na rôzne veci trochu inak a pripomenulo mi, aké je dôležité zachovať si skromnosť a pokoru aj vtedy (alebo práve vtedy), keď máme pocit, že sa nám skvele darí, že sme samý úspech a šťastie.

Prečítala som veľa knižiek o úspechu a pozitívnom myslení a i keď nechcem knihu "Ako začať" prirovnávať k tomuto druhu knižiek, predsa len mi v mnohom tento druh literatúry pripomínala. Čo sa mi však najviac páčilo, že tu všetok úspech a dosiahnuté ciele boli s Bohom a cez Boha.

Určite si v tejto knižke nájdu mladí ľudia niečo pre seba. Môžu tu nájsť kopec inšpirácie, zaujímavých príbehov a osobných skúseností iných mladých ľudí, pomôže im odhodlať sa robiť rôzne ťažké veci a dá im praktické rady, ako na to. Túto knižku si jednoznačne odložím a keď budú moje deti v období dospievania, dám im ju prečítať.

Myslím, že keby som ju mala vo svojich tínedžerských časoch, pomohla by mi v mnohom.
Ale ako sa hovorí, nikdy nie je neskoro (ani na robenie ťažkých vecí:).