Damianova rieka - rozprávky o láske a večnosti
"Všetky rozprávky patria do jednej rodiny. Autori a autorky sú ich otcovia a mamy - aj ked sú z rôznych kútov sveta, hovoria tým istým jazykom, tou istou láskavou recou, v ktorej je vždy sila života proti sile smrti."
Daniel Pastircák
"O tom je väcšina jeho rozprávok: o hladaní cistoty, lásky, užitocnosti ludí pre ludí. V jeho príbehoch nevítazí iba dobro nad zlom, je v nich cosi navyše, vítazstvo ducha a duchovnosti nad nicotou sveta bez lásky a viery. Sú utkané ako gobelíny z nitiek a vlákien carovných slov a obrazov, až sa citatelovi zdá, že niekedy namiesto viet pocuje tóny hudby"
Dušan Dušek
"Rozprávky Daniela Pastircáka zachovávajú základný charakter rozprávok, ktorý spocíva v zápase dobra so zlom, so záverecným vítazstvom dobra. Lenže dobro a zlo v nich nevystupuje v nejakej konkrétnej podobe. Zápas, ktorý sa tu odohráva, je zápasom o dušu cloveka, o to, co je neuchopitelné"
Milan Hamada
"Ak je rozprávka ako taká hodna cítania, potom si zaslúži, aby bola písaná pre dospelých a aby ju dospelý cítali."
J. R. R. Tolkien
Obsah:
Námorník a lodka
Obraz a maliarova duša
Orgován a muškát
Hvezdár a lutna
Harfa a mec
Rozprávka o píššalke a chlapcovom dychu
Rozprávka o šašovi a královi
Rozprávka o ceste a mílniku
Rozprávka o velnosti
Rozprávka o láske
Básen zeme
Sadrový Jonatán
Náhrobný kamen s anjelom
Dievcatko zo šípového kra
Damianova rieka
Knihu ilustroval Daniel Pastirčák.
O autorovi:
Daniel Pastirčák, autor knihy Damianova rieka, ktorá bola v roku 1996 ocenená medzinárodnou cenou IBBY, básnik, prozaik a esejista sa narodil 29.1.1959 v Prešove. V súcasnosti pôsobí ako kazatel Cirkvi bratskej v Bratislave. Debutoval v roku 1993 “rozprávkami o láske a vecnosti” Damianova rieka, v roku 1997 vydal básnickú zbierku Tehilim. Súcasne s literárnou tvorbou sa venuje aj výtvarnej tvorbe.
Formát: A5, pevná väzba, farebná obálka
- Vydavateľstvo:
- Porta libri
- Hodnotenie:
Recenzie
Hodnotenie: | |
Meno: | |
Text: | |
Pridať recenziu |
Katarína Hrabárová dňa 23.10.2008 | |
Autor má taký dosť lyrický štýl písania, kniha je plná krásnych obrazov, moja romantická dušička si prišla na svoje:) A to ani nevravím, aké ma krásne ilustrácie...
Nedá mi necitovať aspoň kúsok: "Nič z toho, čo sme žili, sa nestratilo. Jedného dňa to vystúpi zo zabudnutia a my sme obžalovaní ako na poslednom súde. Svedkovia sami proti sebe. More bije tisícročia do skál, omýva ich hebkým prúdom a tisícročia premenia skalu na piesok. Každá slza vyvierajúca z úprimnej ľútosti je mocnejšia ako more a mocnejšia ako tisícročia. A tak plač rozboril kamenné srdce a v jeho piesku založil oheň novej lásky."