Poklad evanjelia (B)

Knihu tvorí zbierka úvah biblistu Alberta Maggiho nad úryvkami z Markovho evanjelia, ktoré sa čítajú pri nedeľných bohoslužbách v liturgickom roku B.

Markovo posolstvo je univerzálne, ohlasuje dobrú správu bez toho, aby ju zakladalo na Starom zákone (zámerne provokatívnym spôsobom sa v jeho evanjeliu nikdy neobjavuje termín Zákon, grécky: nomos).

Pre Jána Marka je Ježišovo posolstvo nové víno, ktoré potrebuje nové mechy, inak sa premárni a stratí. Keď pochopil, že nemôže vykonávať svoju službu evanjelistu v skupine, ktorú teraz viedol Pavol, nesúhlasil. „Odišiel od nich a vrátil sa do Jeruzalema“ (Sk 13, 13), vrátil sa do svojho domovského spoločenstva. Začal písať a vytvoril prvú literárnu typológiu „evanjelia“ bez toho, aby sa spoliehal na akýkoľvek predchádzajúci model. Neskôr nasledovali ďalší evanjelisti, ako napríklad Matúš, ktorý použil asi deväťdesiat percent Markovho materiálu, a Lukáš s päťdesiatimi percentami.

Marek sa zaujíma o skutočného, ľudského Ježiša, z mäsa a kostí, a ešte nie idealizovaného, slávneho a premeneného ako zjavenie Boha.

Marek hľadá všetky možné informácie, aby pochopil človeka Ježiša, jediné zjavenie Boha. Preto vo chvíli Ježišovho krstu Marek píše, že „z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11). Boh potvrdzuje, že Ježiš, milovaný syn, sa mu vo všetkom podobá a reprezentuje ho. A čitateľ je pozvaný, aby venoval pozornosť tomuto úplne novému, originálnemu spôsobu, akým sa Boh prejavuje a dáva sa poznať.

Zatiaľ čo Pavol nás pozýva, aby sme uprene hľadeli na nebo a stavali do kontrastu nebeského človeka s pozemským, Marek nás žiada, aby sme pevne stáli nohami na zemi. Preto sa jeho Ježiš zaujíma o zdravie, jedlo a konkrétne šťastie ľudí na tejto zemi. Kým pre Pavla sa človek musí stále usilovať o druhý život, ten nebeský, duchovný, Marek ukazuje Ježiša ako zjavenie Otcovej nežnej bezpodmienečnej lásky.