V spoločnosti anjelov

Fra Angelico, vlastným menom Giovanni z Fiesole (1395 – 1455), si krátko po svojej smrti vyslúžil prívlastok „anjelský“. Jeho maľby akoby chceli zmazať hranicu medzi nebom a zemou. Neustále nám pripomínajú hlbokú jednotu, ktorá dáva pevnosť nášmu ľudskému životu napriek vnútorným rozporom, ktoré ho sprevádzajú. Všetko, čo zobrazuje, zasadzuje do perspektívy Božieho plánu, v ktorom sa nebo i zem spájajú v zjednocujúcom svetle.

Fra Giovanni bol nesmierne ľudský, pracovitý a vyžaroval z neho nebeský pokoj. Všetky jeho skutky a slová svedčili o jeho pokore, skromnosti a hlbokej zbožnosti.

Ján Pavol II. blahorečením Fra Angelica nepoctil len veľkého maliara, ale aj majstra života. V jeho osobe sa totiž spájajú dve podoby tvorivosti: tvorba umeleckých diel a formovanie vlastného života. Milosť a nadanie, ktoré vyžarujú z jeho malieb, sú plodom harmonickej súhry, v ktorej sa spája jeho svätý život s tvorivou silou.

„Taká je sláva Fra Angelica: byť maliarom, ktorý pre potešenie našich očí a najmä pre šťastie našich duší pootvoril nebo, aby nám ho ukázal.“ Laurent Dandrieu