Tiene raz pominú

Silný príbeh, ktorý nás núti zamyslieť sa. Tri ženy, ktoré boli rozdielne a zároveň tak veľmi podobné v odovzdanosti Bohu. Ja som si teda musela zopár myšlienok z tohtorománu aj zapísať. A tak sa pýtam, ako by som ja obstála v tejto skúške viery? Odporúčam.

Doporučuji, krásná kniha. Me oblíbené žánry jsou křesťanské a z druhé světové války, a v této knize je obojí.

Kniha sa číta jedným dychom, pekne vykresľuje situáciu v Holandsku počas 2.SV aj jednotlivé charaktery a núti si položiť otázku: ako by som sa zachovala ja v ich prípade? Jedna z najlepších diel od Austinovej.

Ako priznáva samotná autorka Lynn Austinová román Tiene raz pominú sa jej písal ťažko. Niet sa čo čudovať. Príbeh odvíjajúci sa počas trvania druhej svetovej vojny v Holandsku bol často náročný aj čítať. Ak si čitateľ uvedomí, že opísané krutosti nemali pôvod v spisovateľovej fantázii, ale sú zosobnením temna. Na románe Tiene raz pominú by som rada vyzdvihla 2 skutočnosti. Jednak viacero nádherných myšlienok, ktoré nás nútia premýšľať, ako to máme vo svojich životoch my, jednak historickú faktickosť. Možnosť na vlastnej koži zažiť vojnu ako skrývajúca sa Židovka či farmárka na okupovanom území. Toto nás v škole nenaučili. Holanďania počas vojny jedli cibule tulipánov, rúbali nábytok, aby mali čím kúriť, zomierali od hladu či udávali susedov za 10 guldenov. Židia sa zasa skrývali u ochotných ľudí, kde sa dalo – v kuríne či s falošnými dokladmi ako služobné.
"- Ako Boh môže mlčať zoči-voči toľkému zlu?
- Kým sme jeho hlasom a rukami, nemlčí." (str. 194)
Hoci záver bol na mňa až príliš "happy", môžete si byť istí, že sa k nemu prečítate cez niekoľko dojímavých scén, pri ktorých vám vypadne nejedna slza. Vtedy pohnutí príbehom si môžeme povedať, že to je krásne gesto. Alebo môžeme ísť do väčšej hĺbky a povedať si: "Wow, to je krásne gesto. Skúsim podobne žiť aj ja." Lynn Austinová píše určite svoje knihy pre to, aby sa dotýkali našich sŕdc a rozvibrovali naše lepšie ja. Poďme teda žiariť jasnejšie aj my na tom "bojisku", kde práve sme! Tiene raz pominú a zostane len Svetlo...

Lynn Austinová sa tento krát prekonala. Román Tiene raz pominú je podľa mňa, zatiaľ jej najlepšie dielo. Tri výnimočné ženy mi ukázali obrovskú odvahu, hoci každá z nich sa ocitla v odlišnej situácii. Vykreslenie deja tak úžasné, že som veru spotrebovala niekoľko vreckoviek, keďže som si pri čítaní poplakala ako už dávno nie. Bola by som rada, ak by takéto knihy čítalo čo najviac ľudí a preto ju budem rada odporúčať :). Možno by potom ľudstvo nemalo takú krátku pamäť a zbytočne by sa neopakovali nezmyselné vojny plné zbytočného násilia.