Na Ikone Svätej rodiny sa nachádzajú tri postavy, Presvätá Bohorodička, sv. Jozef (označovaný ako pestún Ježiša Krista počas dospievania) a Ježiš ako Emanuel („Boh s nami“).

Na ľavej strane (z nášho uhlu pohľadu) je znázornená Presvätá Bohorodička, ktorá v spoločnom objatí so sv. Jozefom, drží v náručí Dieťa a druhou (voľnou) rukou naň ukazuje veriacemu ako na skutočnú cestu k spáse (hogios – sprievodca).

Na pravej strane máme sv. Jozefa, ktorého samotný postoj i výraz tváre znázorňujú harmóniu medzi silou a nežnosťou, ktorá je prirodzená u muža vtedy, keď má v sebe Božieho Ducha. Jeho tvár je plná nežnosti, pokory, obety a lásky. Je dôležité aby deti videli na tvar svojho otca tvár Božieho služobníka. Jozefova sila, rozhodnosť, prísnosť je na ikone znázornená v rukách a jeho pokora, strácanie života, nežnosť a milosrdenstvo je znázornené v tvári. Mužovi nesmie chýbať nežnosť (tvar z ikony) inak je despota, ak mu chýba sila (ruky na ikone) môže sa to prejaviť v zženštilých sklonoch. Spodný Jozefov odev symbolizuje človečenstvo (modrá farba). Vrchný odev zase veľkú dôležitosť v „tejto rodine“ i v pláne spásy (okrová farba, odtieň – najbližšie k zlatu)

Postava Ježiša Krista (Emanuela) dáva jasné znamenie gestom prvej ruky – žehnanie. Otvorené ruky troch postáv symbolizujú plnosť prijatia Božieho plánu spásy pre človeka. Spodný odev Spasiteľa vyjadruje transcendentnosť, čistotu, pokoru, podriadenosť a poslušnosť vôli Otca (biela farba odevu). Vrchný odev je okrovej farby (význam viď. vyššie).

Ikona zdôrazňuje význam rodiny v Cirkvi a najmä postavu otca v kresťanskej rodine.
Je dôležité ešte podotknúť, že toto je ikona ktorá predstavuje vzor Svätej rodiny v latinskej cirkvi. V byzantskej cirkvi slúži ako vzor Svätej rodiny ikona Najsvätejšej trojice.

Materiál:

• upravená drevená doska
(ľanové plátno, bolonská krieda, perličkový glej)
• šelak
• zlatenie (23¾ karátové plátkové zlato)
• práškový pigment

Rozmer: 22 x 30 cm

Ikonopisectvo:

Ikony používajú kresťania od nepamäti, hlavne ako súčasť liturgie, na osobnú potrebu modlitby či na konanie zázrakov, ktoré sa skrze divotvorné ikony dejú. Všetko to slúži na jednu podstatnú vec, a tou je spása človeka, jeho duše. Ako hovorí významný teológ Sergej Bulgakov: „Skutočným zámerom napríklad ikony Krista, nie je ani tak zobrazenie jeho podoby skrze vytvorenie historického portrétu, ako to robia svetskí umelci, ako snaha, aby podobizeň odrážala Jeho božskosť“. A sv.Ján z Damašku hovorí: „Ak sa ťa pohan opýta na tvoju vieru, zaveď ho do chrámu a ukáž mu ikony“. Možno je to ikona, ktorá naplní vaše očakávania o nádhernom, plnohodnotnom a pokoj prinášajúcom dare pre vašich blízkych či pre vašu osobnú modlitbu.

Samotné slovo ikona, prevzaté z gréckeho slova Eikón (v staroslovienčine ako ikona), znamená obraz či vyobrazenie akéhokoľvek druhu technikou mozaiky, nástennej maľby a maľovaného tabuľového obrazu. Neskôr sa tento pojem zúžil na označenie prenosného náboženského obrazu písaného (maľovaného) na drevenej doske.