Môže kresťanstvo vyliečiť obsesívno-kompulzívnu poruchu?

Ian Osborn v knihe Môže kresťanstvo vyliečiť obsesívno-kompulzívnu poruchu? opisuje osobné príbehy Martina Luthera, Johna Bunyana a svätej Terézie z Lisieux, ako aj svoj vlastný príbeh pri skúmaní toho, ako viera a veda spolupracujú pri riešení tejto zložitej otázky.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je neúprosný stav, ktorého primárnym príznakom je výskyt opakujúcich sa myšlienok, predstáv a nutkaní, ktoré v pribehu určitej doby spôsobujú človeku významnú úzkosť a nepohodu.

Kresťania, ktorí trpia na OCD, môžu zápasiť s pocitom viny, pretože nežiaduce myšlienky majú často duchovný charakter. Ľudia však môžu byť prekvapení, keď sa dozvedia, že s touto chorobou zápasili aj niektorí z najväčších vodcov kresťanských dejín. Čo zažili? Ako to zvládli? Dokázali prekonať tieto mučivé, často násilné posadnutosti? Kde bol v tom všetkom prítomný Boh?

S veľkým záujmom som si prečítal túto knižku. Začal som zo zvedavosti a postupne som nadobúdal presvedčenie, že môže byť veľmi užitočná nielen pre kresťanov, ale mnohých ľudí súčasnej doby. Viac ako tridsať rokov počúvam v spovednici i mimo nej, ako sa ľudia boria s psychickými problémami, ktoré je ťažké pochopiť a ešte ťažšie riešiť. Kniha nás celkom prístupnou formou a príkladmi oboznamuje s problémom. A nielen to, ale ukazuje aj cestu východiska. Autor preskúmal životy viacerých veľkých náboženských osobností z minulosti, ktorí zápasili s obsesiou, úzkosťami, škrupuľami. Na príklade troch osobností – Martina Luthera, Johna Bunyana a svätej Terézie z Lisieux – ukázal, ako zvládli obsesívne boje vďaka viere (hoci viera každého mala odlišnú povahu). Spoločným menovateľom ich viery je však dôvera v Boha. Pripomeniem, že následkom prvotného hriechu človeka je predovšetkým strata dôvery v Boha ako Otca. S týmto zápasíme stále a z tohto pramení aj mnoho strachu, úzkostí a chorôb. Neprichádzame k Bohu z bodu „A“, teda že sme stvorení na jeho obraz a podobu, že sme darom a obdarovaní, milovaní, chcení; ale prichádzame z bodu „B“, že sme hriešni, špinaví, nehodní lásky a dôvery, preto sa sami usilujeme zarobiť na lásku, na nebo, zaslúžiť si ho. To je náš problém. – P. Michal Zamkovský CSsR, misionár milosrdenstva

Táto kniha je vzácnym, v našich podmienkach ojedinelým vedeckým počinom. Prináša pohľad na vieru v Boha ako terapeutický faktor, pričom efektívne prepája poznatky prirodzenej vedy o ľudskom vnímaní a prežívaní s nadprirodzenou skúsenosťou viery. Je to dielo založené na základnej idei kristoterapie, vedeckej existenciálnej terapeutickej metóde, ktorá považuje práve vieru v Ježiša Krista, budovanie vzťahu s ním ako osobným Bohom, za meritum v procese uzdravovania duše. Autor však vo svojom diele neostáva iba teoretizujúcim odborníkom, predkladá svoje závery
ako svedok. Skrze vlastnú skúsenosť odhaľuje uzdravujúci účinok viery a dôvery v Boha, na dušu poznačenú diagnózou OCD. Život každého pacienta s OCD je životom väzňa, ktorý prišiel o svoju slobodu vinou kolotoča zotročujúcich myšlienok, z ktorých niet cesty von. Kristoterapia ponúka aj takto zranenej duši uzdravenie, založené na nadprirodzenej skúsenosti s Bohom, absolútnou a všemohúcou Láskou. – PhDr. Mária Vicenová, klinická psychologička, certifi kovaná kristoterapeutka