Pútnici

Životný príbeh autora tejto knihy, Ondreja Luckého (1919), sa bolestivo zmenil po likvidácii kláštorov komunistickým režimom v roku 1950, keď bol ako františkán odvlečený do sústreďovacieho tábora v Hronskom Beňadiku, odkiaľ bol prevezený do Báču a napokon do Podolínca. Potom bol zadelený do vojenského pracovného tábora. Od roku 1954 pracoval ako údržbár, neskôr ako skladový robotník, napokon bol zamestnancom Vodohospodárskych stavieb. Dnes žije v utiahnutosti. Ondrej Lucký už počas štúdií na gymnáziu v Trstenej a Malackách písal básne, ktoré publikoval vo viacerých časopisoch a tiež v Almanachu slovenského stredoškolského študentstva (Žijeme). V roku 1941 preložil časť Homérovej Iliady (stretnutie Hektora s Andromachou). V ďalších rokoch sa venoval redaktorskej a prekladateľskej práci, v Žiline viedol ochotnícke divadlo, písal divadelné hry, poviedky a básne. Svoje práce uverejňoval pod menom Metod alebo pod pseudonymom Andrej Lom.
V osemdesiatych rokoch napísal podľa biblických dejín románovú trilógiu, ktorej prvý diel má názov Pútnici. V tejto knihe k nám prichádza závan dávnej kultúry, dávnych dejín a príbehov. Toto dielo svedčí o veľkom vzdelaní autora a o jeho literárnom nadaní, ktoré je aj po desaťročiach nútenej odmlky stále živé

"Dlhé hodiny samoty pri pasúcom sa stáde a dlhé rozhovory s Jetrom, neraz hlboko do noci, pod nebom plným hviezd, umožnili Mojžišovi hĺbať nad tajomstvami, ktoré mu zaplavili srdce tam v One a ktoré s ním zdieľal Neferptah. Často myslel na neho, vybavoval si jeho obraz, obraz živého človeka i obraz slávnostnej meravosti, aký mu dal na svojom reliéfe Besalel. Hovorieval s Jetrom o slnku - božstve faraóna Achnatona, o slnku - božstve všetkých národov, o slnku menom Jajaš alebo Jahu, ktoré uctievali Madiánčania a ktorého hlavným kňazom bol Jetro. A z pološera sa stále jasnejšie vynáral obraz Boha, ktorý je jednotou v jednotnom svete, vytrhnutom z chaosu. To boli chvíle, ktoré miloval a pre ktoré sa oplatilo žiť v ústraní, ďaleko od dobiedzajúcich ľudí..."

brož., 328 str