Zázraky z neba

Inšpiratívny skutočný príbeh Zázraky z neba je o malej Annabel Beamovej, jej boji so zvláštnou nevyliečiteľnou chorobou, o jej rodine bojujúcej s vyčerpanosťou, o boji o zachovanie nádeje, rodinnej láske a napokon zázračnom uzdravení po zážitku klinickej smrti. Kniha poslúžila ako predloha pre rovnomenný film, ktorý pripravili producenti aj na Slovensku známeho príbehu Nebo nie je výmysel.

Annabel Beamová prežilapodstatnú časť svojho detstva v nemocniciach so zvláštnou a nevyliečiteľnou chorobou zažívania, ktorá jej znemožňovala viesť normálny život. Jedného slnečného dňa, keď mala to šťastie, že sa cítila dobre a mohla sa ísť hrať von so svojimi sestrami, spadla z výšky tretieho poschodia dolu hlavou do starého bútľavého stromu.To, čo vyzeralo, ako ďalšia tragédia, sa zmenilo na zázrak - celkom neočakávane tento pád prežila, dokonca bez väčších škrabancov. Tri hodiny bola v bezvedomí uväznená vo vnútri stromu a záchranári sa ju pokúšali odtiaľ vyslobodiť. Podľa slov malej Annabel za ten čas navštívila nebo. Po prepustení z nemocnice, navzdory všetkým vedeckým poznatkom, sa z dlhotrvajúcej choroby nevysvetliteľne uzdravila.

Christy Wilson Beamová sa narodila a vyrastala v Abilene v Texase, kde niekoľko rokov pôsobila ako učiteľka. Po tom, čo sa vydala za svoju lásku zo strednej školy, zanechala učenie a všetku svoju energiu sústredila na výchovu ich troch detí. Christy s rodinou teraz bývajú blízko Burlesonu v Texase, kde sú členmi Alsburskej Baptistickej cirkvi.

ZÁZRAKY Z NEBA je nádherný príbeh o uzdravení, rodine, láske, viere a nádeji. Bol som ohromený, kniha nadchne všetkých čitateľov.
T. D. Jakes, autor bestselleru DESTINY

„Kým Annabel odvážim a zmeriam, mohli by ste si, prosím, prečítať záznam? Potrebujem, aby sme ho upravili podľa skutočnosti. Len mi, prosím, označte tie lieky, ktoré ešte Annabel berie.“ 
Očami som prebehla zoznam liekov. Prevacid (lansoprazole) obmedzuje tvorbu žalúdkovej kyseliny, probiotikum, polyethylene glycol, Periactin (cyproheptadine), antihistaminikum a anticholinergikum, antiserotonikum a lieky na znecitlivenie... 
V duchu som videla jazvu na Anninom brušku, svetlú bielu čiaru po chirurgickom zákroku, steh, ktorý sa otvoril a znovu musel byť zašitý... Neurotin (gabapentin) tlmí kŕče a bolesť, rifaximin (antibiotikum), Augmentin (antibiotikum amoxicillin s klavulanovou kyselinou), tramadol na silnejšie až silné bolesti... 
Chvíľku som videla dlhý zoznam predo mnou rozmazane. Môj Bože, čo všetko to malé telíčko muselo zniesť. Hyoscyamine, Celexa (citalopram hydrobromide), selektívny inhibítor spätnej väzby serotonínu... 
Usmiala som sa na sestričku: „Neberie žiadny z týchto liekov.“ 
„Mysleli ste z týchto?“ sestrička ďobla perom do prvého odseku. 
„Nie,“ odvetila som pokojne, „myslela som z celého tohto zoznamu,“ a ukázala som na dve strany zapísaného papiera, ktorý som držala v rukách. „Nič z tohto už neberie,“ zopakovala som dôrazne ešte raz. 
„To nie je možné,“ pokrútila hlavou sestra. „Ibaže by sa stal...“ Zázrak.