Veľký príbeh o veľkých veciach
Už je to tuAko ten čas rýchlo uteká. Priam ozlomkrky. Len prednedávnom sme boli s našimi mamičkami v poradni, a potom v kostole a čuduj sa svete, po našej ulici popoludní letela záchranka. Všetci sme vybehli, že čo sa stalo. Z vedľajšej bytovky brali pani Terezku. Len sa tak gúľala z boka na bok, chúďa.
Už je to tu
Ako ten čas rýchlo uteká. Priam ozlomkrky. Len prednedávnom sme boli s našimi mamičkami v poradni, a potom v kostole a čuduj sa svete, po našej ulici popoludní letela záchranka. Všetci sme vybehli, že čo sa stalo. Z vedľajšej bytovky brali pani Terezku. Len sa tak gúľala z boka na bok, chúďa. Obrovskú tašku jej niesol Daniel, jej manžel. Bolo vidno, aký je zo všetkého celý popletený. Od strachu si sadol za volant záchranky, tak sa ponáhľal. Vodič sanitky ho s úsmevom na tvári potľapkal po ramene a povedal mu: „Otecko, toto nechajte na nás. Vy si len sadnite dozadu k mamičke a držte ju za ruku, aby sa nebála. A vy sa tiež nebojte, všetko dobre dopadne.“ Sa mu povie, nebojte sa. Kto by sa nebál. Veď to všetko sa malo udiať až o dva týždne. Srdce cítil až v hrdle.Na gy-ne-ko-lo-gi-cko-pôrodníckom už bolo všetko pripravené. Záchranári volali, že vezú súrny prípad. Terezku len preložili na vozík a výťahom, šup-šup, si to namierili na pôrodnú sálu. Daniel si pripadal, že je tam zbytočný. Všetci vedeli, čo majú robiť, iba on každému zavadzal.Napokon ho usmernila jedna milá sestrička. „Otecko, ak chcete byť pri pôrode, musíte sa prezuť, dať na hlavu čiapku, masku a obliecť si plášť. Poponáhľajte sa, vaše bábätko sa akosi prirýchlo pýta na svet.“
Daniel sa ustrojil podľa pokynov a keď prechádzal k Terezke okolo veľkého zrkadla, tak povedal: „Dobrý deň.“ Čudoval sa, že mu ten pán, čo vyzeral ako strašidlo, neodpovedal, ale vtedy zbadal, že sa vlastne pozdravil sebe. „Už mi asi dočista preskočilo,“ zahundral.
Jeho Terezka už medzitým bola pripravená na pôrod. Posadil sa k nej a utieral jej tvár, na ktorej sa jej robili kropaje potu. Nerozumel pokynom lekára, ktorý bol pri pôrode, hlavná vec, že Terezka rozumela a poslúchala na slovo. Bola statočná. Všetko trvalo pár minút, no Danielovi sa zdalo, že to nemá konca. Keby sa tak našiel niekto, kto by poutieral tvár jemu. Spotený bol na celom tele. Až sa mu chvíľami zdalo, že skolabuje a odkväcne na zem. To predsa Terezke nemôže spraviť.
Vtom čosi zamrnčalo. Danielovi napadlo, že malé mačiatko. Ale kde by sa na pôrodnej sále vzalo mačiatko?
„Už mi asi dočista preskočilo,“ opakoval si asi po tisícíkrát. Nebolo to žiadne mača, bolo to dieťatko.
Ako ten čas rýchlo uteká. Priam ozlomkrky. Len prednedávnom sme boli s našimi mamičkami v poradni, a potom v kostole a čuduj sa svete, po našej ulici popoludní letela záchranka. Všetci sme vybehli, že čo sa stalo. Z vedľajšej bytovky brali pani Terezku. Len sa tak gúľala z boka na bok, chúďa. Obrovskú tašku jej niesol Daniel, jej manžel. Bolo vidno, aký je zo všetkého celý popletený. Od strachu si sadol za volant záchranky, tak sa ponáhľal. Vodič sanitky ho s úsmevom na tvári potľapkal po ramene a povedal mu: „Otecko, toto nechajte na nás. Vy si len sadnite dozadu k mamičke a držte ju za ruku, aby sa nebála. A vy sa tiež nebojte, všetko dobre dopadne.“ Sa mu povie, nebojte sa. Kto by sa nebál. Veď to všetko sa malo udiať až o dva týždne. Srdce cítil až v hrdle.Na gy-ne-ko-lo-gi-cko-pôrodníckom už bolo všetko pripravené. Záchranári volali, že vezú súrny prípad. Terezku len preložili na vozík a výťahom, šup-šup, si to namierili na pôrodnú sálu. Daniel si pripadal, že je tam zbytočný. Všetci vedeli, čo majú robiť, iba on každému zavadzal.Napokon ho usmernila jedna milá sestrička. „Otecko, ak chcete byť pri pôrode, musíte sa prezuť, dať na hlavu čiapku, masku a obliecť si plášť. Poponáhľajte sa, vaše bábätko sa akosi prirýchlo pýta na svet.“
Daniel sa ustrojil podľa pokynov a keď prechádzal k Terezke okolo veľkého zrkadla, tak povedal: „Dobrý deň.“ Čudoval sa, že mu ten pán, čo vyzeral ako strašidlo, neodpovedal, ale vtedy zbadal, že sa vlastne pozdravil sebe. „Už mi asi dočista preskočilo,“ zahundral.
Jeho Terezka už medzitým bola pripravená na pôrod. Posadil sa k nej a utieral jej tvár, na ktorej sa jej robili kropaje potu. Nerozumel pokynom lekára, ktorý bol pri pôrode, hlavná vec, že Terezka rozumela a poslúchala na slovo. Bola statočná. Všetko trvalo pár minút, no Danielovi sa zdalo, že to nemá konca. Keby sa tak našiel niekto, kto by poutieral tvár jemu. Spotený bol na celom tele. Až sa mu chvíľami zdalo, že skolabuje a odkväcne na zem. To predsa Terezke nemôže spraviť.
Vtom čosi zamrnčalo. Danielovi napadlo, že malé mačiatko. Ale kde by sa na pôrodnej sále vzalo mačiatko?
„Už mi asi dočista preskočilo,“ opakoval si asi po tisícíkrát. Nebolo to žiadne mača, bolo to dieťatko.
V pripade záujmu vieme zabezpečiť knihu aj s venovanim od autora.
- Vydavateľstvo:
- VMV
- Hodnotenie:
Najširšia ponuka, dobré ceny doručenie zadarmo od 49,- €
Odosielame do 24 hodín všetko, čo máme na sklade
18 rokov skúseností vybavíme tisíce objednávok ročne
Mohlo by sa Vám páčiť
Recenzie
Ohodnoťte aspoň 10 slovami a my pošleme 1,- € na podporu vzdelania v Afrike
Zatvoriť Hodnotenie: | |
Meno: | |
Text: | |
Pridať recenziu |
Produkt zatiaľ nikto nehodnotil.