Prorocké knihy Starého zákona - brožovaná

Kto nepozná Písmo, nepozná Krista.
(sv. Hieronym)
„Počuli sme Božie slovo" — tak sa končí prvé a druhé čítanie liturgie slova pri bohoslužbách. Veriacemu kresťanovi táto jednoduchá veta pripomína, že v slovách Svätého písma hovorí k nám Boh; či už bezprostredne, alebo ústami prorokov, apoštolov a iných ním inšpirovaných osôb. Texty Svätého písma sú teda opravdivým Božím slovom, tak ako je jeho Slovom aj Ježiš Kristus, o ktorom evanjelista Ján z vnuknutia Ducha Svätého píše, že je Slovom, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami (porov. Jn 1,14). Vo vedomí tejto tajomnej súvislosti svätá Cirkev vyzýva veriacich, aby si primerane ctili a milovali Božie slovo, ktoré k nám prichádza cez Bibliu. Ale nemožno opravdivo milovať to, čo hlbšie a bližšie nepoznáme. Už pápež Pius XII. v encyklike Divino afflante Spiritu {Vnuknutím Božieho Ducha, 1943) odporúča čítanie Biblie, a to nielen súkromné, ale aj v rodinách, v spoločenstvách, v krúžkoch, ale predovšetkým pri štúdiu. Vyzýva kňazov, biblických vedcov a pedagógov, aby viedli veriacich k hlbšiemu poznaniu kníh Svätého písma, aby odkrývali bohatstvo a duchovnú náplň Biblie. Pritom osobitne zdôrazňuje preklady Biblie do bežnej reči ľudu.
Túto výzvu si vzal k srdcu pápežský prelát Mons. ThDr. Anton Botek, môj blízky spolupracovník, vzdelaný a horlivý kňaz. Viem, že už na Slovensku sa zaoberal myšlienkou preložiť Sväté písmo - ako hovorieval - „do zrozumiteľnej a originálu čo najvernejšej slovenčiny". Veľmi dobre si uvedomoval náročnosť úlohy, na ktorú sa podujal a ktorú potom aj realizoval v exile. Spomínam si, ako v Ríme z času na čas prichádzal z Ústavu sv. Cyrila a Metoda ku mne na Via Monte Santo s preloženými textami, aby mi opätovne vysvetľoval, o čo mu ide. „Môj preklad nechce byť konkurenciou, ale iba alternatívou popri liturgickom preklade Svätého písma" - zdôrazňoval. Pritom obyčajne citoval slová konštitúcie Dei Verbum: „Vo Svätom písme Boh vo svojej prozreteľnostnej starostlivosti o našu prirodzenosť prispôsobil svoju reč. Lebo Božie slová vyjadrené ľudskými jazykmi sa pripodobnili ľudskému spôsobu hovorenia, ako keď sa svojho času Slovo večného Otca pripodobnilo ľuďom, vezmúc na seba krehké ľudské telo." {Dei Verbum, čl. 13)
Na základe tohto autoritatívneho stanoviska Cirkvi Mons. Botek tvrdil, že aj preklady Svätého písma treba aktualizovať a prispôsobiť súčasnému spôsobu chápania a pritom využiť aj novší výskum biblických vied. V tomto preklade je to prebratie študijnopracovného aparátu Jeruzalemskej Biblie. O čo sa usiloval, to sa mu, myslím si, vo veľkej miere aj podarilo.
V tomto zväzku prorockých kníh Starého zákona sa do rúk slovenského čitateľa dostávajú spisy starozákonných prorokov. Sú to prorocké texty, ktoré proroci-spisovatelia zanechali v písomnej forme. Starý zákon uvádza totiž viacero známych prorokov a prorokýň, ktorí svoje vízie nenapísali, ale boli živým Božím hlasom, ako napr. proroci Nátan, Eliáš, Elizeus; prorokyne Debora a Áronova sestra Mária. Proroci boli Bohom povolané osoby, ktoré si Boh vybral ako svojich hovorcov-hovorkyne, aby tlmočili jeho vôľu, vyjadrovali jeho želanie alebo nesúhlas, napomenutia i hrozby. Vystupujú hlavne v ťažkých kritických situáciách, keď položenie vyvoleného ľudu prechádzalo vážnou spoločenskou alebo politickou krízou, ako napríklad asýrske a babylonské zajatie, zničenie Jeruzalema a Šalamúnovho chrámu, návrat z babylonského zajatia a stavanie nového chrámu a pod.
Tento zväzok obsahuje prorocké knihy šestnástich prorokov. Z nich Štyria sú známi pod menom „väčší" (Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel). Sú „väčší" v tom, že každý z nich má samostatný zvitok (čiže tvoria osobitné knihy Svätého písma), zatiaľ čo prorocké výpovede „menších" prorokov (Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš a Malachiáš) sú kratšie a tvoria dohromady iba jeden zvitok. Obdobie prorokov-spisovateľov siaha od 8. storočia pred Kristom (dobytie a zničenie Samárie Asýrčanmi) a končí prorokom Malachiášom (prvá polovica 5. storočia pred Kristom). Proroci sú aktuálnym Božím hlasom pre súčasníkov, ale aj hlasom nádeje na príchod prisľúbeného záchrancu ľudstva — Mesiáša, vteleného Božieho Slova.

Mons. Anton Botek sa nedožil vydania svojho prekladu Svätého písma, na ktorom pracoval viac než dvadsaťpäť rokov. Ten sa s patričným poverením cirkevných predstavených, starostlivosťou P. Jána Ďuricu a jeho spolupracovníkov dnes dostáva do rúk slovenského čitateľa cez Dobrú knihu, najmä pre Teologickú fakultu Trnavskej univerzity. Je to významná udalosť po literárnej i duchovnej stránke. Som vďačný Pánu Bohu, že som sa dožil príležitosti napísať svoj príhovor pre vydanie tohto štvrtého zväzku. Pritom chcem iba vysloviť želanie, ktoré je opakovaním slov našej matky Cirkvi: „Svätý cirkevný snem vyzýva naliehavým a dôrazným spôsobom všetkých veriacich... aby si častým čítaním Svätého písma nadobudli nesmierne vzácne poznanie o Ježišovi Kristovi (Flp 3,8)."

{Dei Verbum, či. 25)

Brož., 480 str.

Rok vydania: 2007