Nezámernosť

Dívať sa znamená úkon, ktorý svojím spôsobom nie je ani úkonom. Nie je ani udalosťou, ktorá sa len tak prihodí. Označuje niečo bez zámeru. Zapozeráte sa a premýšľate bez toho, aby ste sledovali nejaký úmysel. Nechávate všetko tak, umožňujete svojmu náprotivku tu len tak byť. A prežívate jeho prítomnosť. Tá je tým silnejšia, čím viac mu ponechávate možnosť byť. Môže zosilnieť až tak, že sa k veci, na ktorú sa pozeráte, budete neustále vracať a nikdy ju úplne neopustíte. Už pre vás nie je len jednoduchou vecou, stala sa predmetnou, stala sa vaším náprotivkom. Takže jej jednoduchá existencia vo vás priam vyvoláva otázky. Vkráda sa do vašich myšlienok ako otázka. No otázku – prirodzene – vo vás nevyvoláva táto predmetná vec. Vy sami sa začnete pýtať. Napríklad: prečo vlastne máme záujem tak dlho a opakovane hľadieť na niečo tak jednoduché a prosté? A tá následne môže viesť k ďalším otázkam. Čo znamená slovo „jednoduché“ a čo slovo „prosté“? Ako obe slová súvisia s tým, že človek považuje niečo, napríklad konkrétne túto vec, za krásnu? Ide len o osobnú preferenciu, krásu výlučne v oku diváka? Alebo nám táto krása umožňuje, aby pozorovaná vec bola krásnou objektívne – akou je aj pri našom skúmaní? Keď proti nám stojí a priťahuje diváka? A zároveň ho udržiava v odstupe napospas vlastným otázkam? Nie je to azda len bežná, každodenná vec, je to naozaj umelecké dielo? Ale čo je to vlastne umelecké dielo?

Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene. Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie (Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu.