Pollyanna sa vydala

Mojej dcére zakúpená kniha urobila veľkú radosť, a preto sa teším aj ja, že dcéra číta.

Hoci túto tretiu časť napísala iná spisovateľka ako prvé dve, Pollyanna (napriek svojmu novému postaveniu v úlohe gazdinky a manželky) zostala sama sebou. Stále to bola tá nevinná, čistá bytôstka, ktorá okolo seba šíri len radosť a dobro. Svoju hru na radosť už neroznáša od domu k domu, ale stále ňou dokáže "nakaziť" každého, kto ju podľa nej určite potrebuje hrať. Nechýbali pekné myšlienky, dojemné momenty či vtipné situácie, ktoré dej krásne osviežili. Zopakovať musím aj pochvalu smerom na krásnu obálku, príjemnú aj na dotyk.
Napriek tomu, že to tak na začiatku nevyzeralo a musela som si na novú Pollyanninu životnú úlohu trošku zvyknúť, nakoniec ma aj táto kniha chytila za srdce. Autorka vytvorila krásny príbeh, ktorý možno na prvý dojem môže znieť všedne, ale vnútri skrýva silné posolstvo.

Veľmi som sa potešila, keď vydavateľstvo kumran.sk prišlo v začiatkoch roka opäť s ďalším dielom mojej milovanej série príbehov o Pollyanne. V prvej časti sme Pollyannu spoznali, jej očarujúcu osobnosť a hlavne obľúbenú „hru na radosť“ a táto kniha zakončila veľmi emotívne, kedy som pri nej plakala. V druhej časti sme stretli dospievajúcu slečnu, ktorá prežíva ťažké chvíle a tak je opäť životom skúšaná a s tým aj jej životná hra. Ponorila som sa do tretej časti, kedy spoznávam Pollyannu v inom svetle, a to ako dospelú ženu, ktorá prežíva lásku, radosti a starosti v manželstve a dokonca ženu, ktorá zažíva odlúčenie od milovanej osoby v tých najťažších časoch.

Musím sa priznať, že tento príbeh by som pokojne odporúčala ako manželskú príručku, pretože manželstvo, ktoré autorka zobrazila v tomto príbehu je nádherné. Napriek tomu, že nie je dokonalé, je zobrazené reálne, v ktorom vzťah oboch manželov je na jednej úrovni. To znamená, že partneri prišli do tohto zväzku nie za samého seba, ale ako celok. Teda nemôžeme ho brať ako nejakú spoločenskú dohodu, ale ako niečo viac. Ako zväzok dvoch duší, ktorý je založený na vzájomnom porozumení, na dôvera a predovšetkým láske. Akceptujú jeden druhého aj so svojimi chybami, nezrovnalosti sa snažia spoločne vyriešiť a čo je dôležité, že ich životné skúšky berú ako výzvy a nie ako polená, ktoré sa im snaží život hádzať pod nohy. Čo musím na Pollyanne vyzdvihnúť, tak to je to, že manželstvo nevníma ako nejaký cieľ, naopak je z príbehu cítiť, že je to niečo prirodzené, pokračovanie lásky, ktorá vznikla a neutícha ani vzniknutím nejakých nedorozumení.

Pollyanu, mám 1,2, a teraz 3 je prečítaná jedným dychom. Kúpila som ich pre vnučku .Najprv som ich prečítala ja. Máme sa veru, čo naučiť od nej aj mi dospelý. Všade videla dobro aj v maličkosti a to nám v dnešnej dobe chýba. Preto ju odporúčam prečítať aj dospelým. Aby sme sa naučili pozerať niekedy aj detskými očami.

Pollyanna je dar. Od prvej knihy ju čítam spoločne s mojimi dievčatami (11,13) a robí náš spoločný čas radostnejší. Malé dievčatko alebo dospelá žena, Pollyanna je inšpiratívna pre všetky vekové kategórie a jej hra je nákazlivá.
Ďakujem Kumran za vydanie tohto klenotu.